RETRO – veršíky z výstupov

posted in: Retro | 0

I. vydanie k 41. výročiu výstupov

Ej holá holá, Kráľova Hoľa nás každý rok volá!

V partizánskom kraji sa cítime vždy ako v raji.

Miki Ludmer v škole vyčkáva, kedy už začne divoká zábava.

Vonku krutý hokej zúri, to Telgártci ceria zuby. Prehrali sme s nimi, no, ako hrdinovia, dodnes nám to však doma neveria.

V škole večer zima ako v Rusku, aj tak dievčatám za katedrou sme tajne sťahovali blúzku.

Muzika, tanec a disko, tie boli vždy pri nás blízko.

Ako ujčekovia vo vinárni, hľadali sme vždy iba čisté panny.

Do tanca nás volali, no dali sme im halaliii,…

Ráno Mišo trúbi poľovnícke halali, ale ticho…všetci večer neskoro zaspali.

Klobása, párky, horčica, najedz sa ešte dosýta.

Hoľa na nás zavíja, každý sval sa napĺňa. Lyžiari sa dole šmýkajú v Šumiaci už cigáni v krčme čakajú.

Logistika v partii je dobrá vec no nevyniesla nás nikdy na kopec.

Krčmárka na Šumiaci stratila zas zub a šušľavo kričí, daj si pankušku, pivo a šup, šup, šup.

Cigáni v Šumiaci čierny ako puk zahrajú nám skok a cup cup. Horehronské pesničky, cigáni tvrdia, že od mamičky. Cigáni hrajú, šumne si spievajú a tetku od záchodov do tanca volajú.

Statní chlapci od Popradu v hotely každý rok im robia parádu. V izbách je všade zima krutá, pod paplón sa Jožko skrúca. Všetci myslia, že frajerka a to fľaša mu otvára dvierka.

Aj k bitke sa v hotely schyľovalo, no Černákovcou od Mikiho bolo stále na nás málo. V jednom šíku s dievčatami zlomili sme jeho mafiánske mravy.

 

V krčme vo vagóne kupoval som poldeci v zhone. Na špalíkoch chlapi sedeli a do pálenky sa hlboko zahľadeli. Rum sťahoval mozog v hlave, skoro k bitke došlo v opitom stave. Nakoniec sme sa s telgártčanmi zbratali a domov po polnoci sa všetci vybrali. Jožko Kaan a jeho veľký fešáci ráno v nedeľu už nikdy neboli v hoteli na pľaci.

Paľo s kartónom vína, históriu výstupu vždy hosťom pripomína. Najviac sme si užili, keď sme Milana Foltina s dievkami kriesili.

Milan Foltin v noci cez kopec sa vyberá, prišiel na JRD do Šumiaca a krava na neho pozerá. Utekal za kamarátmi hore, aby stihol ranné zore.

 

Mišo Diľ bol stále zo žien v opojení no nikdy nebol na holi ukojený. Prišiel Šulo z Vyšných Hágov, no nevzali nás nikdyna oddelenie ku tuberákom.

Generáli z veľkého Ruska zistili, že svet s nami je veľká pluska.

Horehronci to je kasta, Jano policajt kričí, poriadok a basta. Jano ten frajerok má na každý prst, ale doma čuší ako chrúst.

Husličkári s Mišom hrajú a dievčatá od šťastia až omdlievajú.

Všetci si už obhrýzajú nechty a hovoria či nám pri prasati večer svedčí.

Muzikanti zháňajú na pľac a Šramkovci kričia celý čas „a zaplac“, „a zaplac“,…

Fero ako otužilec zoblečený do pása, kričí kde je zúčtovanie a sponzorská kasa.

Mišo Gondek žily napína, zas novú pesničku nám zašpiva.

Mišo Gašper samouk, robí náladu ako lusk.

Dušan velí dopredu, provokuje len besedu.

Prasa je už na stole, Mišo Gašper kričí „neseďte jak v kostole“. Stoly sa už prehýbajú a chlapci už zavíjajú. Pesnička či muzika, všetkého si užívajú chlapci dosýta.

Košičani sú veľké panove, hovoria, že nemajú love. Poznáme však ich čudné mravy, veď v internáte ich boli na nás davy.

Sponzori sa už hrnú v dave, Miro Mirossay pokladňu roztriedil chvalabohu ešte v triezvom stave.

Prišla zima okolo tridsiatky, pre Milana s nohami v lavóri to boli skoro jatky. Ratrak ich spoločne vytiahol hore a potužený rumom spievali potom v krčme ako v kostole na chóre.

Miro Janok s chlapcami zo svojej chalupy ovplyvňuje organizáciu aj výstupy. Z ratraku Miro vraví „pripití chlopi už nerobce z teho vtipy!“

Paľo Vavro horolezec na píšťale vždy vyhráva a kamarátov si neúspešne každý rok na Hoľu zvoláva. Veselý to chlapec náš, zaplatí nám aj dnes oldomáš?

 

Takto to tu chodí rok čo rok, kým s krížikom neurobíme posledný skok a krok.

Spracoval Dušan Faix