História mládežníckeho výstupu na Kráľovu Hoľu.

Písal sa rok 1976, keď partia mladých členov SZM (socialistického zväzu mládeže) študentov prvého ročníka VŠT (vysokej školy technickej) v Košiciach, milovníkov hôr, prišli na nápad ísť po zimných stopách partizánov na vrchol Kráľovej Hole. Na akcie tohto typu sa mohli čerpať finančné prostriedky z kasy celoškolského výboru SZM, čo sa nemajetnej mladej skupine chlapcov hodilo. Kúpil sa veniec pre padlých partizánov a za väčší výdavok niečo malé na posilnenie, aby sme ich presne napodobnili, veď akcia sa konala v mraze a snehu!  Do rozprávkovo zasneženého Švermova sa prišlo vlakom z Košíc a Margecian. S riaditeľom základnej školy Mikulášom Lunterom vo Švermove (v súčasnosti znovu Telgárt) sa vybavilo ubytovanie v jednej z niekoľkých tried školy, v ktorej bola naozajstná pec na zakúrenie a zohriatie vody. Spalo sa na neútulných, kožených telocvikárskych žinienkách priamo na zemi. Akcia sa opakovala  aj v ďalších štyroch ročníkoch vysokej školy.  Po ukončení VŠT sme museli absolvovať jeden rok povinnej vojenskej služby a to bol jediný raz, kedy sa výstup na KH od roku 1976 nekonal. Na nápad pokračovať v tradícií výstupov prišiel bývalý  predseda SZM Dušan Faix, rodák z podtatranskej obce Gerlachov a túto myšlienku podporili aj ostatní statoční zväzáci ako Michal Gašper, jeho kamarát z detstva, František Lopušek, Milan Foltin, Michal Gondek, Juraj Giertl ✝, Jozef Dzurila, Ján Firment, Jozef Lipták, Jozef Kaan, Dušan Gdovin, Robert Duchonovič, Peter Duch, Alexander Halža, Ján Drobný ✝, František  Dolný, a ďalší. K partii skalných sa pridávali aj ďalší milovníci hôr. Treba spomenúť tých najvytrvalejších medzi ktorých patrí: Miroslav Bartko, Miroslav Janok, Jaroslav Petruška, Mario Šulgan so svojou partiou z Vyšných Hagov , Pavol Janočko, Marta Fritzká (Lendacká), Jaroslav Olečko, Pavol Vavro, Miro Mirossay  a ďalší.

V roku 2017 to bolo 40. krát, čo sa partia, dnes už mužov v zrelých rokoch, žiaľ už nie v kompletnej zostave, vydal na tradičný zimný výstup na Kráľovu Hoľu, už nie po stopách partizánov, ale po vlastnom 40 krát vyšliapanom chodníku.

Držme si palce, aby nám priateľstvo, zdravie a táto nikdy neopakovateľná akcia vydržali čo najdlhšie.

Michal Gašper